Ego – kamarát alebo nepriateľ?
Tréning bojových umení je spôsob, ako nájsť svoj správny smer, ako sa dozvedieť, kto sme a kým chceme byť. Na tejto ceste sa spoznávame a potom začneme sami seba vyzývať k rastu. Na začiatku sa väčšina z nás iba chce naučiť bojovať alebo brániť podľa toho, čo cítime alebo či nám niečo hrozí. Ale čo je tá hrozba? Je to naozaj napadnutie nejakým útočníkom, alebo je to niečo iné, hlbšie?
Náš osobný priestor je náš vnútorný svet so všetkým čo máme radi a čoho sa obávame. Je prirodzené, že chceme mať kontrolu nad svojím priestorom. Ľudia sa stresujú, keď majú menej miesta. Vo vlaku môžete vidieť, že ľudia sa stanú napätí a agresívnejší, keď je vlak plný a majú menej priestoru. Ak ste s ľuďmi, s ktorými chcete byť, potom sa necítite takí vystresovaní. Takže je to spojené s voľbou priestoru. Nedostatok kontroly nad naším priestorom podkopáva náš pocit osobnej voľby. Naše ego sa cíti stiesnené, a nedostatok poznania nášho ega spôsobuje stres.
"Netrénujte len preto, aby ste sa ukázali pred svetom alebo presvedčili ostatných. Tréning je na dosiahnutie slobody, a ak ju dosiahnete, budete oveľa silnejší."
- Thich Nhat Hanh
Zóna komfortu je niečo, kde mnoho z nás končí na „šikmej ploche“. Čo je to zóna komfortu? Ide o duševný priestor, kde sa cítime pohodlne a neohrozene. Ale zároveň je to aj miesto vyhýbania sa skutočnému svetu. Je to preto, že v reálnom svete sú neustále problémy, ku ktorým sa musíme postaviť alebo ich prekonať. Skryť sa pred týmto svetom v konečnom dôsledku prinesie nešťastie a stres, pretože nebudeme mať vyvinuté nástroje na to, aby sme mohli žiť plnohodnotný život. Niekedy vidíme, že žiaci na sebe naozaj tvrdo pracujú, aby dosiahli svoj cieľ. Ale keď prechádzajú do ďalšej fázy, začnú strácať svoj smer a motiváciu pokračovať. Prečo sa to deje? Ak chcete vyjsť z tejto situácie, znamená to opustiť zónu komfortu. Pri začiatočníkovi sú očakávania nižšie a progres je výraznejší. Na strednej úrovni sú očakávania vyššie ale postup už je pomalší. Práve tu začína skutočná výzva, práve v tomto bode sú naša skutočná povaha a naše ego vystavené výzve.
Strach je väčšinou spojencom negatívnych aspektov ega. Ale strach sa tiež môže zmeniť na palivo, ktoré spáli toto ego a umožní zmenu. Je čas, aby Fénix, ktorý žije vo vnútri nás, bol oslobodený! Všetci sme asi počuli výrok: "Keď máme strach tak vieme, že sme ešte nažive.". Takže keď vaše srdce prudko bije a tlak stúpa, môžete tento pocit v mysli zmeniť na pocit vzrušenia a budete vedieť, že vaša životná sila prúdi vašim telom. Niekedy vidíme študentov, ktorí sa pôvodne báli kontaktu alebo kontaktného tréningu (sparingu), že už o krátky čas potom, čo vyvinuli správne nástroje v tréningu, prijímajú strach ako svojho spojenca.
„Jednou z najväčších síl v živote bojovníka je strach, pretože ho podnecuje k tomu, aby napredoval."
- Carlos Castaneda
Boj s egom nie je zbaviť sa ega, ale prijať ho! Myslím tým, že musíme pochopiť našu vlastnú povahu a naučiť sa prinášať rovnováhu v našom živote. Ego v pozitívnom stave môže byť katalyzátorom učenia. Ale v negatívnom stave sa môže zmeniť na oheň, ktorý zničí všetko, čo mu stojí v ceste.
Študent s nespútaným egom bude mať vždy problém s konzistenciou. Prečo? Nuž, pretože hladné a prázdne ego potrebuje svoje „žrádlo“, aby sa cítilo dobre. Bude sa vždy (bezohľadne) drať vpred a bude robiť problémy.
S našim egom môže byť tiež spojená pýcha a to pozitívnym ako aj negatívnym spôsobom. Byť hrdý na seba alebo na to, čo robíme, je dobré. To môže prispieť k motivácii a poskytnúť vám silný ťah na bránu. Toto tiež môže byť prenesené na okolie, tým, že vytvára pozitívne karmické vlny. Na druhej strane príliš veľa pýchy alebo to, čo považujeme za "falošnú hrdosť", je často problém. Falošná pýcha, ktorá je príliš spojená s obrazom vlastného „ja“, sa stáva prepínačom, nad ktorým nemáme kontrolu. To sa nám môže vypomstiť.
"Celý náš život sa držíme toho, čo chceme (alebo si myslíme, že chceme) a zúfalo sa snažíme vyhnúť tomu, čo nechceme (alebo si myslíme, že nechceme)".
- Jeho Svätosť Dalajláma
Sparťania mali motto: „Odosobníme sa od boja!“. Trénovali tak, aby sa pozerali na súpera ako na "tvár bez mena". Čo to znamená? No, keď máme považovať útočníka za inú ľudskú bytosť, možno s rodinou a deťmi, potom je ťažšie proti takému útočníkovi tvrdo zakročiť. Ako toto súvisí s egom?
Zoberme si, že ste začali trénovať bojové umenia a vo vašej škole ste pomaly napredovali a zlepšovali sa. Jedného dňa do školy príde nový žiak. Po krátkom čase zistíte, že tento žiak dosiahol rovnakú úroveň, akú ste dosiahli vy, a to za oveľa kratší čas. Hneď vznikajú otázniky vo vašej mysli a ego začne hrať svoje hry. Odosobnený žiak, ktorý je „nad vecou“, by sa zameral na svoj tréning, premýšľal ako trénuje, kde sú jeho slabiny, čo sa dá zlepšiť a podobne. Môže dokonca chcieť viac trénovať s týmto novým žiakom. Toto by ukázalo na správnu motiváciu a tá je silnejšia než akékoľvek negatívne myšlienky. Alebo, na druhej strane, niekto kto je menej uvedomelý a menej "nad vecou", si začne vytvárať výhovorky pre seba alebo pre svoje okolie, prečo ten nový žiak tak rýchlo dosiahol jeho úroveň – a možno ho aj hneď začne zhadzovať, aby jeho úspech degradoval.
Pozrime sa na iný spôsob, ako sa pozrieť na motto Sparťanov. Ak trénujete s najlepším kamarátom alebo trénujete s niekým neznámym, kto sa vám pokúša ublížiť, je to isté! V tréningu by ste nemali mať žiadne emocionálne pripútanie. To znamená odpútanie sa od vášho ega.
"Základný rozdiel medzi obyčajným mužom a bojovníkom je v tom, že bojovník berie všetko ako výzvu, zatiaľ čo obyčajný človek berie všetko ako požehnanie - alebo prekliatie."
- Carlos Castaneda
Tip na záver
Chcete sa zlepšiť a dosiahnuť svoj cieľ? Vaša hra sa volá konzistencia. Odložte nabok všetky dôvody prečo "sa to nedá" a prečo nie dnes. Stačí 15 minút denne, aby ste napredovali. Zamerajte sa na vec, v ktorej máte slabiny. Dajte jej prioritu a trochu času každý deň a výsledok sa dostaví.
A ego bude váš lepší kamarát :)
Eduard Vičan, 1. HG EWTO Slovensko