|
|
Ako postupovať vpred
|
Pri postupovaní vpred musia byť ľahko zraniteľné miesta nášho tela optimálne chránené. Toto platí napríklad pre genitálie, ktoré môžu zostať pri kroku nekryté, ale aj pre
hlavu a ostatné slabé miesta na tele. Ani spôsob kráčania nesmie ponúkať možnosť pre podkopávanie a kopy na koleno.
Metóda dokonalého kráčania so zodpovedajúcim krytím by mala podľa možnosti fungovať bez väčších modifikácií proti všetkým druhom kopov. Určiť vopred smer kopu experta
na kopanie je totiž veľmi ťažké až nemožné.
Riešenia
- Počas napredovania musia ruky kryť hornú časť tela (od hlavy po driek).
- Vykračujúca noha musí sama chrániť celú spodnú časť tela (zvlášť genitálie a nohy).
- Predná noha by podľa možnosti nemala byť počas kráčania zaťažená váhou tela, aby podkopnutie nespôsobilo stratu rovnováhy a kopy na koleno nezničili kolenný kĺb.
- Keď dôjde ku kontaktu so súperom, mali by byť jeho potenciálne zbrane čo najskôr pod vašou kontrolou.
Pri kráčaní vpred môže byť človek zasiahnutý. Pri státí a pri ustupovaní musí byť zasiahnutý!
Poznámka
Ak súper bojuje staticky, je často výhodné útočiť z vonkajšej strany jeho prednej nohy, na jeho tzv. slepú stranu. Staticky bojujúci protivníci sú ale stále zriedkavejší,
takže väčšinou nemáte možnosť rozhodnúť sa, ktorou nohou chcete vyštartovať.
|
Generál patrí na vojvodcovský pomník
Ešte stále existujú krajiny, kde muži chodia s patričným odstupom za ženami, aby tieto odhaľovali nášľapné míny. Podobne občas vídať rodičov, ktorí sa pokúšajú bezpečne prejsť
cez ulicu pomedzi zaparkované autá, tlačiac pritom pred sebou ako ochranný štít, detský kočík aj s potomstvom. Tejto metóde sa hovorí aj „Ísť za zvukom“.
V období starých dobrých časov radoví vojaci v bojových líniách pochodovali za zvukom bubna proti bojovým líniám nepriateľa a navzájom sa vraždili. Zatiaľ čo generáli z bezpečnej
vzdialenosti vojvodcovského pahorku sledovali boj s nasadenou technikou.
Do akej miery s takýmto správaním sa nesúhlasíme, toľko sme schopní sa z neho naučiť. Generál nemá na bojisku čo hľadať. V bezpečí pred priamym ohrozením, nezaťažený triviálnymi detailmi
si musí zachovať chladnú hlavu a prehľad, aby mohol vyvíjať stratégie a taktiky.
Toto predsa poznáme z nášho detstva z hier na indiánov. Ak náčelník zahynul, alebo bol zajatý, boj skončil. To isté platí pre sebaobranu. Ak je zasiahnutá hlava, naše myšlienkové
a riadiace centrum, náhle vypovedajú službu ruky a nohy. Mali by ste sa preto vyhýbať priamemu zásahu vašej hlavy pri boji so špecialistom na facky, či zauchá.
Hlavu použite radšej na premýšľanie ako na zatĺkanie klincov. Pri potenciálnej hrozbe úderov stiahnite hlavu ďaleko dozadu. Riaďte sa radou známeho čínskeho WT veľmajstra, Yip Mana,
ktorý svojich žiakov učil: „Predstavte si, že vaša hlava je zo skla“. Toto niektorých ľudí natoľko presvedčilo, že by najradšej svoju hlavu odskrutkovali a skryli za chrbtom. Toto samozrejme nie
je možné. Mali by ste sa však vyvarovať aj opačného extrému, totiž vysunutiu hlavy dopredu. Žartovne túto metódu nazývame Obrana hlavou proti úderom päsťou.
Existujú však aj budo školy, ktoré svojím stúpencom predpisujú najprv urobiť krok a potom začať s úderom. Toto je všeobecne rozšírená hlúposť! Krok vpred dostane vašu nechránenú
sklenenú hlavu do oblasti súperových zbraní stredného dosahu (t.j. rúk). Pozorný čitateľ už vie, že napredovať možno len s útočiacou rukou. Človek si rýchlo uvedomí, aké príjemné je
zistenie, že medzi súperovou udierajúcou rukou a vašou hlavou sa nachádza prekážka, totiž vaša ruka.
Predná ruka neslúži len na obranu, ale pohybuje sa centrálne pred vaším telom smerom pri súperovi. Druhá bude teda napadnutá a musí sa sama obávať o svoju bezpečnosť.
Podobne koná aj generál, ktorý svoje vojská posiela proti nepriateľským líniám. Aby mu nepriateľ nezdecimoval priveľa vojakov, nechá delostrelectvo páliť na nepriateľských vojakov, čím svoje jednotky kryje.
|
zs-71/73
Nadväzujúci článok
|
|
