Čo je
WingTsun?

Organizácia

Dejiny/
Filozofia

Who is Who?

Princípy

Stupne vo WT

Sebaobrana

Časopis WT Info

WT videoklipy

Zaujímavosti

 

späť na
hlavnú stránku

 


Čo je BlitzDefence?

     V roku 1987 vydal GM Keith R. Kernspecht svoju knihu "Vom Zweikampf/On Single Combat", vtedy úplne prvé komplexné vydanie fenoménu súboja. Kniha, ktorá bola preložená do angličtiny, taliančiny, španielčiny a bulharčiny, bola rovnako nadšene prijatá laikmi, ako aj expertmi. Kniha, ktorá pomohla WingTsunu Leung Tinga k uznaniu najvýznamnejšími policajnými a vojenskými elitnými jednotkami sveta.
Predbojová fáza
Dodnes nemusel GM Keith R. Kernspecht revidovať jedinú tézu z tejto knihy a jeho, na nich postavený, 12-stupňový výukový program (konkurenciou nespočetnekrát kopírovaný) nemusel byť korigovaný od roku 1980 do konca roku 1999.

Prečo potom GM Keith R. Kernspecht predložil novokoncipovaný technický program v samostatnej viac ako 180-stranovej knihe?

Pretože chcel svoje poznatky z knihy použiť na riešenie tak často sa vyskytujúcej, no napriek tomu opomínanej útočnej situácie. Hoci sa tento typ "súboja" v reštauráciách a na uliciach odohráva mnohotisíckrát každý rok a často končí s ťažkými alebo smrteľnými zraneniami, zatiaľ sa týmto "prirodzeným javom" žiaden nemecký autor nezaoberal. Preto musel tento fenomém pomenovať GM Keith R. Kernspecht sám.

GM Kernspecht hovorí o degenerovanom rituálnom boji medzi mužmi, ktorý začína otázkou "Čo je?" alebo "Čo čumíš?" a stále častejšie končí kopancami do hlavy a smrteľnými prípadmi.

Tento rituálny boj patrí k rozsiahlej téme súbojov. Aj keď je len čiastkovým aspektom toho celého, predsa predstavuje typ boja, ktorý sa najčastejšie rozširuje a každého občas ohrozuje, ak sa samozrejme nezamkne doma.

Odkedy GM Kernspecht študuje konfucionizmus, vie, že to čo človek správne a nutne spoznal, musí aj dôsledne premeniť na skutky. Po tom, čo zistil, že 95 % jeho žiakov alebo čitateľov s veľkou istotou zvláda situácie rituálneho boja, nemohol ich ďalej nevinne pripravovať na ďalšie duely.

Jednoduché WT techniky sú základom pre BlitzDefence programy.
Už v roku 1987 veľmajster napísal, že sa tu skutočný boj vyskytoval už predtým. Upozornil, že víťaz je určený už po kritických sekundách pred prvým úderom. Ako pedagógovi telom aj dušou bolo jeho cieľom urobiť naučiteľným aj to netechnické. Preto GM Kernspecht skúmal násilné správanie zvierat a ľudí. Kým iní šli do krčmy niečo si vypiť, alebo zblížiť sa s opačným pohlavím, Kernspecht si už ako gymnazista sadal s pohárom pomarančovej šťavy a poznámkovým blokom do vykričaných násilníckych lokálov skúmať ľudské správanie pri ochrane teritória. Keď mu napr. jeho priateľ, Eberhard Schneider (autor knihy "Silový tréning v Kung Fu a Karate"), nadšene oznámil, že niekde v Kieli má bývalý nemecký majster v boxe vlastnú krčmu, v ktorej poriada súboje s hosťami, nemali nič súrnejšie na práci ako ísť ho pri tomto počínaní pozrieť. Už po niekoľkých minútach boli svedkami toho, ako dovtedy neporazený majster boxu bol knokautovaný jediným úderom slabej, ale
rozhnevanej ženy! Tímto sa otriasla jeho "predstava sveta", lebo dovtedy bol GM Keith R. Kernspecht prívržencom ázijskej filozofie "Duch ako voda" a veril, že pokojný a vyrovnaný človek, ktorý si v boji udrží jasnú hlavu, zvíťazí nad prchkým súperom. Po tejto skúsenosti pre neho začal mať význam "Psyching up" a zúrivé rozprávanie si pre seba (ako to v tom čase začal propagovať Count Dante z USA). Predtým bol jeho cieľom boj bez emócií a rozčúlený a zúrivý súper ho stále rušil, kým sa dostával do emócií, ktoré on nemohol oceniť. Jeho reakcie pri výmenách názorov vtedy boli: "No udri konečne, nech to máme za sebou!" Ako Karateka, ktorého prvá technika by mal byť blok, musel Kernspecht často dlhé minúty pozerať, ako si jeho protivník potichu rozpráva, kým sa jeho vlastné kolená začali triasť a on bol odsúdený na čakanie.
Pri svojich štúdiách Kernspecht narazil na tisícročia staré rituály, ktoré každý pouličný bitkár podvedome pozná, ale ktoré dosiaľ žiaden vedec nepovažoval za skúmateľné. Tieto atavistické rituály však nezmeniteľne určujú priebehy najčastejších fyzických stretov. Poznať ich znamená poznať seba a ostatných. Podľa Sun Tsu-a, známeho čínskeho stratéga je to nutná podmienka víťaztva. Pričom tu a v čínskom Wu Shu v skutočnosti vôbec nejde o víťaztvo, ale o zabránenie boju, ktorý je vždy prehrou. Zvlášť keď človek vybojuje Pyrhovo víťaztvo. V skutočnosti ide o obmedzenie škôd, to znamená o to, že násilie už viac neeskaluje.

Príprava sa nesmie vzťahovať výhradne na fyzickú časť výmeny názorov. Osobám neškoleným vo verbálnej a hmatovej fáze, a ktoré praktizujú len telesné a žiadne duševné metódy sebaobrany, zostáva len použitie stále väčšieho fyzického násilia na riešenie konfliktných situácií, pretože "Ak jediným nástrojom je kladivo, vyzerá každý problém ako klinec."

Tisícročia staré rituály určujú ešte aj dnes priebeh fyzických stretov.
Preto GM Keith R. Kernspecht učí svojich žiakov v každej fáze, nech je to verbálna, vizuálna, alebo začiatok dotykovej, byť obozretný pri zneškodňovaní súpera. Ultimatívne techniky, ktoré Kernspecht odporúča v rámci pomeru prostriedkov a ľudskosti, majú byť použité len v prípade zlyhania. Tak, aby si človek mohol byť istý svojím konformným správaním pri väčšom stresovom zaťažení.

Deeskalujúce predbojové správanie, klamanie, maskovanie, rozptýlenie a bojová technika boli vypracované GM Kernspechtom v 20 ročnej práci spolu s najvýznamnejšími policajnými a militantnými elitnými jednotkami sveta a jedna po druhej boli doladené. Z množstva efektívnych techník boli vybraté tie, ktoré sa v krátkom čase naučí priemerná žena či muž a ktoré sa dajú najrozmanitejšie skombinovať so šetrnými pohybmi na zdolanie súpera.