|
|
Rozvíjanie sily bez silového tréningu?!
|
Rovnako ako vo WT aj v ľubovolnom inom druhu športu platí: Vždy, keď sú všetky ostatné parametre rovnaké, bude sila rozhodujúcim faktorom.
|
Uvediem zvlášť pekný príklad, ako možno v princípe správne veci nesprávne poňať. V profesionálnom
hokeji (ale nielen tam), kde sa zarábajú a točia veľké peniaze, vládne ohromná nevedomosť o funkcii svalov. V úsilí byť v športovom zápolení výkonnejší, trénujú mnohí
športovci celkom nešpecificky podľa motta: "Hlavná vec je posilňovať. Ostatné už nejako bude." Obsahovo vhodné posilňovanie, rozťahovanie a uvoľňovanie svalstva sú neznámymi pojmami.
Odhliadnúc od toho, že svalový tréning zameraný na špecifickú funkčnosť svalov je dôležitý pre špecifické pohyby jednotlivých športov, aj nešpecifický všeobecný
svalový tréning môže byť nápomocný. Čo sa však stane bez znalosti správnych odporúčaných pohybov a bez eliminovania kumulovaných skrátení svalov spôsobených zvyškovými
kontrakciami? Z dôvodu posilňovania svalov nastupujúce skracovanie bude stále viac postihovať rozsah pohybov, potrebných pre daný šport. Športovci budú síce silnejší,
ale vnútorné napätie (presnejšie odpor spôsobený zvýšeným napätím smerujúcim dovnútra) bude stále väčšie. Takže energia smerujúca smerom von, ktorá má byť k dispozícii pre športový výkon je napriek
naberaniu sily menšia. Nehladiac na narastajúce trecie zaťaženie kĺbov a bolesti, ktoré by mali od určitej hranice varovať.
GGM Kernspecht často uvádza príklad napnutého bicepsu, ktorý brzdí úder a to dokonca už vo vašej hlave. Či je táto teória aj prakticky chápaná, je otázne. Takže čo znamenajú tieto súvislosti pre tréning?
|
Optimálny funkčný stav: Maximálny prenos energie v akcii. |
|
Z toho vyplývajú tri tréningové podmienky.
Prvá je aktuálny stav bez ohľadu na to, ako sa individuálne prejavuje.
Druhá vyplýva z úmyslu predovšetkým minimalizovať napätie vnútorných svalových partií. Toto mimochodom zodpovedá tréningovému cieľu prvého silového princípu: "Osloboď
sa od vlastnej sily!" Na základe skúseností s činnosťou svalov v rôznych druhoch športov možno predpokladať, že len eliminovaním samotných vnútorných napätí, môže dôjsť k nárastu
sily až približne o 50%. A to aj bez zdvíhania tréningových závaží. Ako to možno dosiahnuť? Predovšetkým vďaka prvej forme, ktorá po celý čas svojej histórie zohráva hlavnú rolu
v každodennom WT tréningu. Tu mimochodom môžu WT priaznivci úspešne profitovať z WT-ChiKungu, kde je znižovanie svalového napätia celého tela hlavným cieľom tréningu.
Vďaka dôslednému zvyšovaniu ľahkosti pohybov sa zdanlivo nemožné stane realitou. Ako napr. skutočnosť, že aj tenšou rukou možno vyvinúť zreteľne silnejší úder ako svalmi obalenou
pažou, ktorá sa vďaka vnútornému napätiu môže dokonca poškodiť. Predtým, ako tento druhý stupeň človek dosiahne, nemusí absolvovať žiaden intenzívnejší silový tréning. Aspoň sa čo
najrýchlejšie dostane do cieľa: maximálnym možný výdajom energie.
Tretí stupeň stavia na druhom. Keď sa človek oslobodil od vlastnej sily, môže svoju silu pridať. Živým príkladom je GGM Keith R. Kernspecht. Kto si pozorne všíma, zistí že jeho
ramená sú bez vonkajšieho podnetu úplne uvoľnené. Avšak, keď prenáša energiu a zapojí silu, okamžite sa zreteľne napnú zodpovedajúce svaly. Vďaka dlhoročnému tréningu dokázal
dostať svoju muskulatúru do optimálneho funkčného stavu. Napriek značnému nárastu sily pri silových tréningoch dosiahne úplné uvoľnenie pri pasivite.
|
Originál texu napísal: Sifu Roland Liebscher-Bracht
|
|
|