|
|
Použitie sily a uvoľnenia vo WT.
|
Niektorí vravia, že WT je ultramäkký systém. Iní majú problém s podobnými výrokmi, pretože to znie príliš mäkko a
pramálo bojovne. Vedia totiž, že WT-čkar dokáže tvrdo udrieť. Aj mnohí začiatočníci môžu mať na začiatku problém s
chápaním mäkkosti a pýtajú sa ako sa takto možno brániť proti mohutnému útočníkovi.
|
Prenikajúca sila (fotografia z knihy "Zo súboja") |
Na druhej strane môžu byť WT začiatočníci sklamaní alebo úplne šokovaní, keď pri presvedčení, že sa učia mäkký = neškodný stýl, majú odrazu udrieť.
Tajomstvo WT sa neskrýva ani v jeho absolútnej mäkkosti, ani v tvrdých úderoch, ale v kombinácii oboch faktorov. Zostať len mäkký by znamenalo nemôcť
udrieť. Byť stále napätý by znemožnilo vyhnúť sa väčšej sile a môcť sa jej poddať a tiež môcť sa pružne a rýchlo hýbať.
Keď na mňa protivník útočí, posielam svoje ruky dopredu, aby som získal kontakt alebo priamo prerazil jeho útok. Moje päste sa vysúvajú vpred.
Pri tomto platí teória delovej gule. To znamená, že moja päsť vyštartuje dopredu a (v prvom prípade) narazí na cieľ alebo (v druhom prípade) na súperov
blok. Prípadne (v treťom prípade) pôjde úplne mimo a nezíska žiaden kontakt.
Ak trafí cieľ, prenesie energiu. Prejaví sa účinok zásahu. Ten závisí okrem citlivosti cieľového bodu aj od rýchlosti dopadu a plochy, ktorá je
zasiahnutá. Čím väčšia rýchlosť a čím menšia plocha, tým vyšší účinok. Principiálne to isté platí aj pri zasiahnutí bloku súpera. Rozdiel spočíva v tom,
že tu pôsobenie zásahu nehrá žiadnu úlohu.
|
|
|
Blok zväčša umožňuje len malý prenos energie, pretože je poddajnejší ako ciele na hlave alebo na tele. Čím ťažší
a masívnejší je bod dopadu, tým ľahší je prenos energie. Najľahšie je to pri múre. To zistí každý, kto udiera do múru. V treťom prípade je udierajúca ruka vystieraná bez toho aby došlo k prenosu energie. Vo všetkých troch prípadoch je ale dôležité čo najskôr prejsť na ďalšiu akciu.
Ak som trafil cieľ, mal by som ďalší úder zasadiť priamo na miesto prvého druhou päsťou v reťazovom údere. Pritom však prvá päsť zotrvá na mieste dopadu dovtedy,
kým druhá nie je tesne pred dopadom atď. V druhom prípade, ak môj úder skončil v bloku, začínam sa lepiť, aby som súperovu ruku mohol kontrolovať dovtedy, kým sa
nenájde ďalšia diera v jeho obrane. A v treťom prípade je nutné opäť čo najrýchlejšie prejsť do pozície, ktorá umožňuje pokračovať v útokoch.
|
| Predpoklad pre túto zmenu akcie je vždy krátke uvoľnenie. Bez tohto uvoľnenia medzi prvou a druhou akciou stratíme priveľa energie v zúčastnených svaloch,
ktoré potom pracujú proti sebe. Toto je v rozpore s prvým silovým princípom: Zbav sa vlastnej sily. V normálnom prípade to znamená uvoľniť všetky antagonistické
svaly, ktoré bránia dosiahnutiu požadovanej WT pozície. V tomto prípade však preto, aby sa predišlo tomu, že napätie v svaloch, použitých pri prvej akcii, bude
prekážať tejto zmene pred ďalšou akciou. Toto spomaľuje a odoberá energiu, ktorá potom nie je k dispozícii pri ďalšom boji. V druhom prípade, pri náraze na blok,
platí to isté. Tu sa musí svalstvo uvoľniť, aby bolo možné použiť techniku lepenia sa na súpera. Tak možno rozoznať, kam smeruje sila súpera.
|
... a predsa flexibilne mäkký (fotografia z knihy "Zo súboja") |
|
To ako som schopný v správnom čase sa uvoľniť, určuje aké je moje WT.
Stupnica "mäkkosti" siaha od supermäkkého WT cez tvrdšie, ktoré sa pokročilému podobá len navonok, až po tvrdé štýly rozličných názvov. Je samozrejme možné pracovať
s väčšou silou. Vždy je však pritom riziko, že súper cielene alebo náhodne využije našu silu. Čím menej sily použijeme pri technike lepenia, tým ťažšie sa mu to
podarí. V treťom prípade opäť platí to isté. Ak som svoju ruku pri útoku úplne vystrel, musím príslušné svalstvo v tomto momente čo najviac uvoľniť, aby som sa
mohol čo najrýchlejšie vrátiť do bezpečnej pozície. Po tejto krátkej fáze uvoľnenia je vhodné opäť maximálnou silou prejsť do ďalšej akcie, ktorá by mala byť prevedená
čo najrýchlejšie. To nás zase vráti späť na začiatok.
Efektívne WT teda disponuje schopnosťou čo najrýchlejšie prejsť zo stavu uvoľnenia do maximálneho napätia a tvrdosti. Čím pružnejšie je WT-čkar schopný meniť stupeň
napätia v momentálnej situácii z 0,1 na 100 (prípadne na 70, ak si ponecháva rezervu), alebo späť, tým lepšie bude jeho WT fungovať.
|
|
|
