|
|
Posledný bude prvý
Tajomstvo efektívnej sebaobrany
|
Úryvok z knihy veľmajstra Kernspechta, ktorá vyšla v apríli a ktorá je logickým pokračovaním jeho práce
"Útok je najlepšia obrana".
|
K. R. Kernspecht
|
Odkiaľ môžeme vedieť, kedy protivník zaútočí
Varujúce signály mozgu
V roku 1965 objavili dvaja nemeckí neurológovia, že 1 až 1,5 sekundy predtým ako z vlastnej vôle začneme jednoduchú
činnosť (napr. ohnutie prsta), sú na nás badateľné určité mozgové aktivity. Toto veľké časové rozpätie medzi
pripravenosťou na činnosť a samotnou činnosťou sa jednému americkému, mozog skúmajúcemu, profesorovi, zdalo trochu
priveľké. Rozhodol sa teda preskúmať, kedy je človeku známe, že vykoná vedomú činnosť. Podarilo sa mu odhaliť, že človeku
je existencia takéhoto úmyslu známa 0,2 sekundy pred zahájením činnosti. Inými slovami, až po 0,3 sekundy bude nám ľuďom
známe, že my (alebo čo z nás vlastne) sme dokončili nejakú činnosť.
Úmysel vedomej činnosti teda vzniká bez našeho vedomia. Činnosť teda začína podvedome!
Prirodezene sme pritom naším mozgom klamaní. Práve nám bol oznámený 0,3 sekundy starý úmysel.
|
|
Naše vedomie nás teda nehanebne klame!
Na čo využijeme tieto výsledky výskumu v BlitzDefence situáciách zvyčajného boja? Je zaujímavé vedieť, že úmysel nejakej
vedomej činnosti sa v mozgu objaví už 1 alebo (pri jednoduchých činnostiach) minimálne 0,5 sekundy pred jej začiatkom ako
tzv. potenciál pripravenosti. V praxi nemôžeme rozzúrenému protivníkovi v krčme nasadiť na hlavu elektródu, aby sme mohli
pomocou viacnásobnej elektroencefalografie podľa zmeny elektrického poľa určovať, či ide o ohrozenie.
|
|
Zradná reč tela
Až v čase 0,2 sekundy pred činnosťou útočník vie, že chce udrieť. Ale jeho mozog a telo to vedia už 0,3 sekundy predtým.
Kým útočník ešte nič netuší, telo sa už zmobilizovalo. Hormóny sú vyslané. Delá sú v palebnej pozícii, munícia je nabitá,
všetko je pripravené na zapálenie zápalnej šnúry, motory bežia na plný výkon, svaly sa pripravujú na skok.
Budúci útočník o tom ešte sám nevie, ale brániaci sa o ňom vie viac ako on sám. Milióny bitov informácií, ktoré
neprenikli do vedomia útočníka a ktoré sú preňho nedostupné, môže brániaci sa s trochou skúseností prehľadne čítať. Pre
toho, kto rozumie reči tela, má potrebné skúsenosti a verí svojej intuícii, sú odhaleným tajomstvom.
Kto si počká na "svoj čas", reaguje na výstražné signály súperovho tela a nie je ochromený od strachu, ten má teraz viac
ako dobrú šancu byť rýchlejší ako útočník. Teraz môže prv ako útočník alebo zároveň s ním vedieť, kedy útočník udrie.
|
Niels Bohr dokázal, že:
"Ten dobrý vždy vyhrá."
|
Pravá mozgová hemisféra spoznáva cez ľavé oko prípravy na útok toho druhého, bez toho aby sme vedeli odkiaľ. Keďže
reagujeme vopred naprogramovaným WT protiútokom, môžeme si pripísať minimálne 0,1 sekundy reakčného času k dobru. Ak
rátame na protiútok rovnako 0,1 sekundy, vychádza celkový čas 0,2 sekundy. Útočník nemá reakčný čas, ale približne 0,5
sekundy ešte nevyčerpaného času prípravy. Keď mu k tomu prirátame 0,1 sekundy útoku, narastie mu celkový čas na 0,6
sekundy. Pre tento čisto teoretický prípad, že náš brániaci sa spozoruje prípravy na útok asi 0,5 sekundy pred ich
začiatkom, môže útočníka trafiť do hlavy o 0,1 sekundy skôr, ako si je ten vedomý, že chce zaútočiť. Možno je toto
vysvetlením, prečo niektorí z tých, čo si "radi udrú", jachtajú potom ako dostanú: "Ale ja som predsa nič nechcel urobiť."
Ja pri svojich pokusoch svojho "protivníka" často trafím v čase, keď si podľa jeho vlastných slov práve uvedomil, že chce
zaútočiť. Z toho usudzujem, že ja často už v čase okolo 0,2 sekundy po začiatku podvedome spoznám potenciál príprav a
údriem protivníka práve, keď mu je jasné, že teraz chce zaútočiť. Dokonca keď brániaci sa len v čase -0,1 sekundy spozná
potenciál príprav a kontruje do súperovho útoku v čase 0,0 sekundy, bude jeho reakcia prebiehať súčasne s akciou
útočníka. Podľa premyslených útočných pozícií a uhlov WT úderu bude BlitzDefence praktizujúci človek kontrolovať súperovu
ruku a sám bude útočiť.
Reakcia je vždy rýchlejšia ako akcia!
Stále znova počúvam, alebo čítam od niektorých trochu vyšších majstrov aj z iných štýlov, že akcia musí byť rýchlejšia
ako reakcia a že my by sme chceli byť aktérmi, ktorí určujú a iniciujú hru. Až po roky trvajúcom výskume a
experimentovaní som spoznal pravdu. Títo ľudia vychádzajú až zo začiatku pohybu protivníka a nechávajú útočníka
premýšľať, pretože on žiadny reakčný čas nepotrebuje. Útočník je skutočne pribrzdený časom prípravy, ktorý je v našom
príklade päťkrát dlhší. Ak brániaci sa vďaka pravej mozgovej hemisfére podvedome spozná potenciál príprav, potom môže
konajúceho svojou reakciou ľahko predísť. Keďže pravá polovica mozgu sa podľa názorov vedcov rýchlejšie opije ako ľavá,
mal by človek na diskotéke radšej abstinovať, ak sa blížia alebo očakávajú problémy. Dáva celkom zmysel, že príroda
zariadila, aby reakcia bola rýchlejšia ako akcia. Zatiaľ čo ten, čo chce byť aktívny, najprv plánuje pre seba výhodnú
pozíciu, prerátava ako podľa možnosti vyvážene spracovať silu útoku v ruke a v postoji a premýšľa o dôsledkoch svojho
konania, brániaci sa pri reakcii nemusí robiť takéto úvahy. Kým útočník musí dospieť k rozhodnutiu, brániaci sa potrebuje
len semi-reflexnú podmienenú reakciu s minimálnym časom prípravy, tak ako plaz pri švihnutí chvostom.
|
|
Prečo čestný hrdina vo westernoch tak často vyhráva
Nik iný ako vedec Niels Bohr došiel k podobnému záveru, keď hĺbal nad tým, či majú romantické westerny pravdu, keď pri
dueloch nechávajú vyhrávať čestných, v bielom odetých hrdinov. Poslal svojich študentov nakúpiť si hračkárske pištole a
tým, že ich všetkých v súbojoch jedného po druhom porazil, im dokázal, že ten čestný, ktorý dá prednosť súperovi, musí
vyhrať. Nie však preto, že by čakal, lež preto, že súpera nechá ako prvého dotknúť sa zbrane. Zloduch sa musí rozhodnúť,
kedy chce tasiť zbraň, na čo potrebuje čas, ktorý kladný hrdina nepotrebuje. Náš hrdina reaguje na tasenie zbrane
podvedome podmieneným reflexom, na čo potrebuje menej času ako zlosyn. Pritom nie sú potrebné žiadne zvláštne
rozhodovania, pretože súperov útok netreba bližšie identifikovať a samotná reakcia, ktorú hrdina už tisíckrát
vykonal,ukončí konflikt v strede súperovho útoku.
|
Vyhráva ten, kto dá prednosť súperovi.
|
|
Sloboda a právo veta
Mozog uchováva svoje rozhodnutia skryté a pre nás neuhádnuteľné a priateľsky sa s nami o ne podelí až s oneskorením. Tak
ako sú tieto oneskorenia vedomia pre nás ako napadnutých vo zvyčajných bojoch alebo pištolníckych súbojoch výhodné, tak
sú zmiešané moje pocity, čo si s tým počne naša s tým spojená sloboda rozhodovania. Majú pravdu tí, čo hovoria, že
"Človek nemôže nič robiť?". Z toho vyvstávajú právne problémy, pretože ako možno niekoho trestať za niečo, pri čom on sám
ešte nedospel k rozhodnutiu? Ako môže priemerný človek dodržať prikázania Nového zákona, keď prostredníctvom práva veta
môže len dodržiavať zákazy? Je slabou útechou, že máme minimálne 0,2 sekundy, kým nám mozog prepustí neznáme plánované
rozhodnutie, potom ako sme si ho uvedomili. Inými slovami, človek má 0,2 sekundy právo veta. Dostatočný dôvod na to,
veľmi pozorne žiť, stále sa sám seba počúvať a napríklad pomaly cvičiť Siu-Nim-Tau. Len pri pomalom cvičení môžeme byť
dostatočne pozorní, aby sme dokázali využiť šancu dvoch desatín sekundy, ktoré robia rozdiel medzi človekom a strojom.
Stale znova sa musíme v každodennom živote snažiť pred začiatkom každej jednej činnosti, či už predtým ako uchopíme pohár
alebo vložíme kľúče do tašky, rozhodnutie k tomu vedome pochopiť. Spoznať a chcieť zmeniť náš stav, aby sme sa sami
povýšili nad stroj, premôcť robota v nás a prevziať zodpovednosť a vládu nad sebou, musí byť najdôležitejším cieľom
každého jedného človeka.
|
|
|
|
