|
|
Tretia forma - súprava prvej pomoci alebo vyššia dimenzia WT?
|
Veľmajster Kernspecht o tretej forme vo WT.
|
Akú búrku v pohári vody som spôsobil pred asi 30-timi rokmi, keď som v jednej z mojich prvých dvoch kníh prezentoval
svoj dojem, totiž že tretia forma, Biu-Tze, je niečo ako "smrteľný šepot".
Všetkými členmi čínskych škôl Wing Chunu, alebo presnejšie ich nemeckými odnožami som bol okamžite nazývaný hlupákom.
Samozrejme všetci do jedného to boli moji bývalí žiaci. Myslel som si vtedy, že som v tretej forme objavil novú
dimenziu Wing Chunu a nadobudol som dojem, že koncept Biu-Tze je nadradený základnej myšlienke predošlých dvom foriem a
vlastne ju nahrádza.
|
"Úplná hlúposť", vyjadrovali sa pohŕdavo keď papagájovali učenie svojich nových Si-Fuov s najväčšou dôverou, "tretia forma
v žiadnom prípade nebola to, čo tvrdí Kernspecht".
Nie je pravda, že princípy tretej formy zdolali druhú formu. V skutočnosti bola tretia forma skôr niečo ako súprava prvej
pomoci, ak sa počas boja stalo niečo, čo sa stať nemalo. Protivník na ulici sa nezachoval tak, ako to predpisujú pravidlá
Siu-Nim-Tau a Chum-Kiu. Takže Wing Chun-ista sa môže zachrániť len podobným porušením pravidiel. A hneď potom by sa mal
rýchlo vrátiť k jedinému správnemu a vždy aplikovateľnému konceptu prvej formy. Kvôli tomuto Biu-Tze forma obsahuje široký
rozsah techník, ktoré umožňujú stiahnuť ruku späť z najneuveriteľnejšej pozície do bezpečného prístavu nehybného lakťa a
takzvanej centrálnej línie.
|
Žiaľ, pouličný útočník sa z jednoduchého dôvodu nikdy nedrží žiadneho čínskeho motta. Žiadne totiž nepozná. Murphyho
zákony majú sklon byť pravidlami na chodníku: najhoršia a najneočakávanejšia vec, ktorá sa môže stať, sa stane. Každý, kto
očakáva, že súper zaútočí priamočiaro s vertikálnou päsťou a nízkym lakťom, sa čoskoro ocitne realite zoči-voči.
"Ak niekto z mojich študentov, ktorý sa naučil prvú aj druhú formu, prehral boj proti súperovi z iného štýlu, skočím z
x-tého poschodia môjho domu."
Beda tomu, kto nadobudol pocit nadradenosti z tohto vyhlásenia, ktoré je podozrivo podobné žltému "pásu nezraniteľnosti",
šírenému rebéliou boxerov. Táto veta, ktorá je pravdepodobne omylom pripisovaná veľmajstrovi Yip Manovi, je často citovaná
s uspokojujúcim dôvetkom: "A veľmajster nemusel nikdy skočiť."
Často som počul od svojho učiteľa a z rozprávaní pôvodných žiakov posledného veľmajstra celého štýlu o tzv. "Beimo"
zápasoch, ktoré vybudovali reputáciu Wing Chunu v Hong Kongu oproti v podstate ešte tradičnejším štýlom. Mal som preto
sklon myslieť si, že Yip Man v žiadnom prípade nebol tak odtrhnutý od reality, aby veril, že najusilovnejší tréning
pevných sekvencií pohybov môže zázračne spôsobiť neporaziteľnosť.
Akoby na potvrdenie tejto teórie a k jeho cti slúži, že po každé, keď bol jeho žiak účastníkom súboja s inými školami Kung
Fu (či už kvôli svojmu egu alebo kvôli svojmu štýlu), vykonal po-bojovú analýzu a upravil, pre mnohých až svätú a nemennú
formu.
Toto je pravdepodobne dôvod, ako sa napr. Gan-Sao, resp. Gwat-Sao dostali do 6. vety prvej formy. Samozrejme, ak súper
klesne tak nízko, že jeho úder skĺzne pod náš lakeť, potrebujeme "niečo ako Gan-Sao", ak nestojíme o úder do brucha. Fakt,
že môj učiteľ uprednostňuje v takejto situácii Gwat-Sao, aj keď z úplne iného dôvodu, je jeho plné právo a osobná
interpretácia. Koniec-koncov on je veľmajster a má svoje dôvody.
|
Keď som zistil, že Yip Man počas vyučovania testoval svojich žiakov kyvadlovým útokom Choy-Lee-Fat s horizontálne držanou
päsťou, nemal som už žiadnu pochybnosť, že ten prešibaný veľmajster Yip svojich žiakov už pripravoval na (vtedajšiu)
skutočnosť Hong Kongských ulíc. Pod jeho ochranou človek účinne použil Wing Chun, aby sa ubránil. Dnes sa často Wing Chun
používa už len, aby sa Wing Chun použil. Dnes niektorí svojim žiakom vysvetľujú výnimku ako pravidlo a pravidlo ako
výnimku. Žiak môže byť učiteľom pokarhaný: "Lakeť musíš, pri údere päsťou, držať dolu." Žiakov zásah
dokáže, že žiak sa dopustil ťažkej chyby, pretože ako inak mohol súpera (učiteľa) zasiahnuť.
"Pre také a podobné výnimky v pravidlách Wing Chunu bol vytvorený aj koncept Biu-Tze", hovoria obhajcovia teórie tretej
formy ako núdzové porušenie pravidiel a balíček záchrany. Ako keby nebol každý útok na ulici núdzovou situáciou, pri
ktorej principiálne ide o život. Kto v technikách Biu-Tze našiel útočište, ten bude hneď opäť pokarhaný, pretože použitie
techník tretej formy - podľa tejto domácej logiky - je jasným dôkazom toho, že dotyčný predtým urobil niečo chybne.
A kvôli bezpečnosti popierajú Biu-Tze aj titul širokosiahlej koncepcie, aby človek, ktorý nielen vlastní rozum, ale ho aj
používa, neprišiel na to, že Biu-Tze by mohla byť viac ako len zmiešanina zošitých opatrení na zníženie škôd.
Odkiaľ sa berie táto psychopatická nenávisť k čiernym ovciam teórie Wing Chunu? No práve v tom, že nie je biela! Nepasuje
k teóriám ostatných foriem, pretože človek chytá ruky súpera, dokonca používa obe svoje, aby uchopil jednu súperovu ruku,
tesne sa priblíži, predkloní sa, zakloní sa, skríži ruky atď.
Biu-Tze bola poslednou šancou vrátiť to, čo bolo prehliadané. Úľava od samovražedného otroctva pevnej panvy a obmedzujúcej nehybnosti
lakťa a ramien. Biu-Tze reprezentovala poslednú veľkú šancu vrátiť WT to, čo mu bolo odobrané na základe jednostranného
vynútenia z didaktických dôvodov. Do tohto zahŕňam nielen novú slobodu pohybu, ale aj slobodu používať nelineárne pohyby a
slobodu používať oči na detekciu útoku.
Pretože Biu-Tze v žiadnom prípade nie je "anti-WingTsun", konfrontuje ortodoxné, tzn. lineárne WT s problémami, ktoré sú
prakticky neriešiteľné lineárnymi metódami. Nelineárne systémy a všetky, ktoré sa vyskytujú v prírode, sú jednoducho
nelineárne. Sú preto nepredvídateľné a nemôžu byť plánované. Preto Biu-Tze nikdy nebola určená na učenie mimo úzkeho
okruhu najlojálnejších študentov ("Biu-Tze nikdy nevyjde za tieto dvere."). Kedysi sa len veľmi málo skúsených žiakov
smelo naučiť túto formu. Bola naozaj tajná. Nebola však tajná preto, že by bola taká nebezpečná pre súpera. Ani preto, že
by súper mohol nájsť protitechniky k jej technikám, keby ich poznal.
Nie. Tajná bola z dvoch dôvodov:
- Pretože niektoré útoky v Biu-Tze môžu menej skúseného inštruktora uviesť do vážneho nebezpečenstva. Aj keby študent
vykonával techniku, napr. Fak-Sao veľmi zle, ale so silou a rýchlosťou z Chi-Sao, môže sa stať, že inštruktor bude schopný
ubrániť sa len neželaným poranením útočníka.
- Pretože dlhodobé skúsenosti ukázali, že študent, ktorý sa chce dôkladne naučiť WingTsun, musí stáť na pevných základoch a
nevyhnutne ukončiť svoje štúdium foriem Siu-Nim-Tau a Chum-Kiu pred tým, ako vôbec pomyslí na začatie niečoho celkom
nového.
Niečo celkom nové? Áno. Tvrdím to s plnou vážnosťou. Biu-Tze nie je len trocha iná. Ona je niečo celkom iné. Je to koncept
dvoch nožov umiestnených namiesto oboch rúk. Celá ruka od končekov prstov po lakeť sa stáva zbraňou. Často mi stačí, ak sa
z môjho ramena stane ruka.
|
Tieto neviditeľné a strašné zbrane, ktoré nemajú začiatku ani konca, pretože sú nelineárne a môžu sa kombinovať s
hocičím, sú schopné bodať a nad všetky útoky sekať a rezať. Neprichádzajú priamo, ale často majú sofistikované kľučky,
ktoré môžu byť rýchlejšie ako priamy prístup, ktorý nikoho neprekvapí. Bill Newman, veľmajster Escrimy, ktorý ma nedávno
videl v Livorne, označil niektoré z videných techník ako techniky šable.
Biu-Tze taktiež vyjadruje myšlienku útoku, hoci spôsobom, ktorý (ako sa zdá) nechá súpera konať prvého. Moja reakcia je
však rýchlejšia ako jeho akcia. V poslednom momente zabránim súperovmu útoku a brániaca ruka sa stane rukou, ktorá tam
dorazí skôr a navyše útočí. Vďaka cirkulácii ponúka Biu-Tze ďalšie (nielen dodatočné ale aj vyššie) dimenzie, alebo
stanovuje Sun Tzu (kapitola 11): "...(biely stratég) neustále mení svoju polohu a volí oblúkovú cestu tak, aby stále
zostal pre ostatných záhadou".
|
Možno si vďaka môjmu entuziazmu uvedomíte, že ja milujem Biu-Tze. Áno, je to tak! A pretože je to proti tradičnému a
všeobecne akceptovanému pohľadu, myslím, že sotva sa niekto predo mnou mohol priblížiť k úlohe, ktorú som si pred rokmi
dal s takou posadnutosťou: vedeckým experimentovaním zistiť, čo všetko sa skrýva za touto najtajomnejšou formou a do akej
miery predstavuje kompletnú samostatnú a premyslenú koncepciu.
|
vybrané z editoriálov K. R. Kernspechta
|
|
