|
|
|
WT Info nulté číslo z roku 2003
|
Fázy rituálneho boja alebo tragédia v 4 dejstvách
Aby sme pochopili s akým druhom boja majú muži väčšinou dočinenia,
musíme sa oboznámiť s fenoménom "rituálneho boja". Po tisíce rokov sa odohrávajú bitky
a násilné orgie podľa rovnakých pravidiel. Zatiaľ čo takéto rituálne boje u vlkov sú
predmetom skúmania mnohých vedcov, zdá sa, že len mne príde dôležité, zaoberať sa týmto
javom aj u ľudí. A pritom bez týchto vedomostí je sebaobrana nemožná. Roztržka medzi
mužmi prebieha v určitých fázach: 1. Vizuálna fáza alebo predohra.
Pokiaľ vás teraz rýchlo nenapadne niečo na odlahčenie situácie (Prepáčte, s niekým som
si Vás splietol. Nič v zlom...) môže to pokračovat takto: "Ja... ehmm... ja predsa nečumím!"
S hrôzou zisťujete že váš hlas je celkom tenký a trochu sa zajakávate. 2. Verbálna fáza
alebo 2. predohra "Drzo čumíš a ešte aj klameš! Dávaj si pozor, ináč..." Pritom je ten druhý
čoraz bližšie a stále viac vás ohrozuje. "Máš problémy?" Jeho žily navrú, brada mu klesne,
zreničky vystúpia dopredu, cítite jeho cesnakový dych. Tak blízko pred vami stojí. 3. Fáza
postrčenia alebo chytenia. "Hľadáš konflikt? Chceš po papuli? Noo?" Týmto neopodstatneným
výbuchom agresie ste ako ochromený. Chlap pred vašimi očami sa mení na adrenalínové monštrum
bez známok ľudskosti. "No...no?" opakuje stále hlasnejšie a jednoslabične. Udrie vás dlaňou
do hrude. Celý bez seba si to necháte a želáte si byť neviditeľný alebo niekde inde. "A...a...?!"
nasledujúci úder, vás hodí o stenu a odtiaľ už neutečiete. Prepásli ste svoju poslednú šancu
zabrániť tomu, aby táto eskalácia prerástla do katastrofy. 4. Posledné dejstvo alebo katastrofa.
Padne prvá facka... a druhá... Od strachu si netrúfate zdvihnút ruky, lebo potom by sa to
poriadne roztočilo. Ale to nefunguje. Dostanete úder hlavou do tváre a okamžite na to koleno
do rozkroku. Zložíte sa zaliaty krvou a upadnete do blahodárneho bezvedomia. Aspoň sa nemusíte
pozerať ako vám čižma zlomí rebrá. Mohla to byť aj hlava... V nemocnici (môžte sa radovat že
ste sa prebrali, za co môže útočník ktorý sám od seba prestal), pomedzi zlomené zuby zo seba
dostanete typickú vetu: "vôbec neviem co sa stalo..."
|
|
|
Cítiť strach neznamená byť zbabelcom
Popísaná situácia sa stala jednému nadšencovi do bojových umení, vtedy čierny opasok, ktorý mal veľa
skúseností zo súťaží. Po tejto skúsenosti prešiel k môjmu systému. Považoval sa spočiatku za zbabelca
a neschopného človeka, veľmi sa hanbil. Až keď som mu vysvetlil, že jeho odvrátiteľný strach je prirodzeným
efektom bojového alebo únikového hormónu adrenalínu, porozumel svojim vlastným telesným reakciám a mohol
ich rozumovo zvládať. Človek 2. tisícročia je ešte stále vybavený únikovými impulzmi ľudí z doby kamennej.
Vtedy boli skoro všetky nebezpečenstvá (všetky dravce) pre ľudí neprekonateľné. Len útek ich mohol zachrániť.
Odvtedy je útek prvou myšlienkou, ktorá človeka v nebezpečenstve napadne: pri skúške, u zubára, na prijímacom
pohovore, pri budúcich svokrovcoch. Človek musí na toaletu, zhodiť záťaž, ktorá by mohla spomaliť útek.
Niektoré obrovské zvieratá sa chránili tým, že predstierali, že sú mŕtve. Preto ešte aj dnes upadne veľa
ľudí v okamžiku ohrozenia do určitého druhu strnulosti zo strachu. Ale to nás nezachráni
pred človekom, ktorý si nás vyhliadol za obeť. Napriek tomu reagujeme podľa prastarého, ale zastaralého vzoru.
Tieto veci musíme vedieť. Náš učiteľ nám ich musí povedať, aby sme vôbec mali nejakú šancu sa obrániť. Stačí
predsa, že náš protivník sám je pre nás tajomstvom. Mali by sme poznať aspoň sami seba s našimi silnými a
slabými stránkami, aby sme vedeli, čo si môžeme dovoliť, nakoľko a v čom si môžeme
dôverovať. Aby sme neboli prekvapení a zastrašení našimi vlastnými, nevyspytateľnými telesnými
reakciami. Učiteľ sebaobrany, ktorý svoju úlohu berie vážne, vám musí vedieť vysvetliť, čo s vami robí
adrenalín pred bojom a prečo vám vsugeruje strach. Prečo sa vám trasú nohy a chcú vás presvedčiť, aby ste
utiekli. Mal by vám zvestovať ale i dobrú správu, že všetci ľudia (leda že by boli chorí alebo pod vplyvom
drog) pociťujú niečo ako strach v cudzích, ohrozujúcich situáciách, ale že len tí odvážni to priznajú. Že sa
to týka aj vášho učiteľa a mňa a Micka Tysona takisto, že všetci tento nepríjemný pocit máme. A že rozdiel
spočíva len v tom, že sme sa naučili s nebezpečenstvom sa konfrontovať, lebo tým sa stáva menším, až zaniká.
Aj mne, ako 7-ročnému, sa triasli kolená na školskom dvore, keď kamaráti obkolesili mňa a môjho súpera.
Aj ja som upadol do kataleptickej strnulosti a myslel som si: „nebráň sa, potom to prejde a on ťa prehliadne“.
Neskôr som sa naučil s prvým záchvevom strachu ísť dopredu a schmatnúť súpera, a vždy s úspechom. Neskôr som
sa naučil zamaskovať trasúce sa kolená tým, že nohou som si frajersky vyklepával takt a tváril sa, že ma viac
zaujíma hudba. Na gymnáziu som pred učiteľom zo seba nedostal ani slovo, tak sucho som mal v ústach. Dnes mám
pred každou rečou ešte stále sucho v ústach, ale prednášam pred viac ako tisíc študentmi a profesormi, a strach
zmizne pri prvej vete. Medzi odvážnym a bojazlivým človekom je len veľmi malá štrbinka. Ešte presne si pamätám,
ako som cez ňu preskočil. Pri pohľade späť to vôbec nebolo také ťažké. Vy to tiež dokážete. V princípe ide o to, že urobíte
niečo, z čoho vlastne máte strach. Potom urobíte niečo, z čoho máte ešte väčší strach. A tak ďalej. Ako pri
progresívnom tréningu v Schneiderovej knihe. Zistite, ako Geoff Thompson prekonal svoj strach a poučte
sa z toho. Jeho kniha „Die Tür“ (v origináli „Watch my back“) už vyšla v nakladateľstve WuShu a „Die Angst“ by
mala výjsť ešte koncom roka. Prídete na to, že strach je vašim priateľom, môže vám dať krídla. Až keď som osobne
zistil, že strach je stálym spoločníkom odvážneho človeka, ktorý si trúfa prekročiť nové hranice, začal som natoľko
akceptovať svoj strach, že už som z neho žiadny strach nemal. Skúsení bojoví športovci, ktorí na žinenke už nepociťujú
žiadnu nervozitu, sa stávajú obeťami návalov skutočného strachu, keď si na diskotéke niekto na nich dovoľuje, kto
nenosí biele karatistické Gi. Skúsení, vytrénovaní národní majstri bojových športov sú zmätení a priam bezradní,
keď sú konfrontovaní primitívnou agresivitou a pouličnou rečou. Zrazu sa nachádzajú v inej, cudzej aréne
a nie vo svojom dôverne známom svete. Strácajú svoju sebadôveru. Keď však chceme obstáť vo svete bitkárov, lebo
to je to skutočné nebezpečenstvo, s ktorým sa môžeme stretnúť v každodennom živote, musíme sa ním dôkladne
zaoberať. Musíme spoznať jeho rituály, musíme vedieť, v ktorom stupni eskalácie sa nachádza, musíme vedieť správne
odhadnúť svoje telesné reakcie. Musíme mať všetko už vopred na tréningu nacvičené, pretože adrenalínom
vyvolaný blok v myslení nám znemožňuje robiť ešte aj technické rozhodnutia. Príroda nechcela, aby človek z doby
kamennej ešte dlho premýšľal, keď ho naháňal nejaký dravec. Pokiaľ ste si zvolili ten správny štýl, ktorý vám
ako pokročilým pomáha byť imúnnym voči strkaniu a sácaniu, bez toho, aby ste hneď museli udrieť plnou silou
(primeranosť prostriedkov), a tiež vás učí zabrániť fackám (čo je možné len s precíznou prácou nôh), mal by
vám potom váš učiteľ povedať aj to, že periférne videnie je účinkom
adrenalínu značne obmedzené. Príroda nechce, aby ste sa zoči-voči nebezpečenstvu obzerali napravo a naľavo.
Mali by ste láskavo utiecť, aby sa špécia „človek“ zachovala. Ale vy vďaka známemu adrenalínovému efektu
tunelového videnia inkasujete úder a koleno do brucha, a druhého útočníka, ktorý ide zo strany,
už nevnímate. Sú to útoky, ktoré by ste na žinenke vo vašom dojo možno všetky videli a s trochou šťastia
aj odvrátili. Mali by ste byť pripravení aj na to, že budete vnímať celý boj ako spomalený záznam. A nepochybujte
prosím o svojom rozume, keď budete sám seba pri boji sledovať, ako by ste boli len nezaujatým pozorovateľom.
O tomto mimotelovom vnímaní by ste radšej pred súdom hovoriť nemali. Mohli by zapochybovať o vašom rozume.
Keď sa vás potom polícia bude pýtať na presný priebeh boja, nedivte sa, že popletiete poradie jednotlivých
udalostí, to podstatné si už nepamätáte. Zato nepodstatné detaily vymenujete hneď. To je tiež dôvod,
urobiť výpoveď, pokiaľ možno, až po konzultácii s vašim právnikom. Mali by ste sa po príchode domov prezrieť,
či nemáte ďalšie zranenia. Boli už aj takí, čo až pri vyzliekaní zistili, že z nich ešte niekde trčí nôž. Znížené
vnímanie bolesti je taktiež adrenalínový efekt. Mimochodom, náš čierny opasok by toho útočníka v čistom sparringu,
možno dokonca aj bez pravidiel, porazil. Pravdepodobne by sa útočník v cudzom dojo-svete cítil neisto. Možno by ani
neprešiel cez impozantné kopy, ktoré na ulici alebo na diskotéke sú zrazu, kvôli prílišnej blízkosti, nepoužiteľné.
GM
|
Kto je kto v súčastnom WT?
Zo žijúcich predstaviteľov línie WT je hlavou rodiny veľmajster GGM Dr. Leung Ting. Wing Tsun
je chránenou značkou jeho školy. Časť jeho bývalých žiakov pôsobí jednotlivo pod rôznymi fonetickými obmenami
tohto názvu. Ich kvalitatívny štandard nie je garantovaný materskou organizáciou. GGM Leung Ting ako jeden z
prvých čínskych učiteľov sprístupnil svoj systém aj širokému spektru záujemcov z civilizácie krajín západu.
Toto rozhodnutie malo pre ďalší vývoj a kvalitu WT veľký význam. Metodická precíznosť európskych učiteľov na
čele s veľamjstrom GM Keithom Kernspechtom vybudovala z WT v súčastnosti najväčšiu celosvetovú organizáciu
venujúcu sa sebobrane na profesionálnej báze. S týmto trendom súvisí aj štandardizácia kvality výuky v rámci
jednotlivých krajín. Na Slovensko sa WT dostalo v roku 1996. Za jeho kvalitu od tej doby zodpovedá šéftrenér
pre Rakúsko, Slovensko a Česko Dai-Sifu Oliver König /6. PG WT, 3. TG Escrima/ prostredníctvom svojích priamych
slovenských žiakov ktorými sú : Sifu Dr. Ľubomír Raček /3. TG WT/, Sifu Dr. Richard Kapalko /3. TG WT/, Sifu Dr. Braňo
Spišák /3. TG WT/. Z ich žiakov v súčastnosti rastie perspektívny tím slovenských inštruktorov WT. Dvaja ich žiaci
už dosiahli 2. TG / Dr. René Bavirčák a Štefan Uram/, piati 1. TG a približne 20 ľudí sa v súčastnosti pripravuje
na zloženie skúšok na 1. TG. Tento trend vytvára predpoklady pre neustále vylepšovanie kvality výuky WT a
Escrimy. Ku kvalite Escrimy na Slovensku prispievajú už tradičné vianočné semináre vedené veľmajstrom Billom
Newmanom. Pravidelne sa na nich zúčastňujú aj hosti zo zahraničia. V minulom roku to bol šéftrener pre Švajčiarsko
a Lichtenštajnsko Dai-Sifu Giussepe Schembri /6. PG WT/.
|
Blitzdefence je WingTsun
Samozrejme vysoko špecializovaný a z právnej situácie sebaobrany vychádzajúci WT-program, čisto
pre sebaobranu. Skoncipoval som ho pred rokmi a stále ho rozvíjal, aby som jednotkám internacionálnych polícií
vyslobodzujúcich zajatcov poskytol metódu, ktorú je možné ľahko sa naučiť. Kontrola strachu, odvrátenie pozornosti,
reč tela, psycho-tréning, maskovaná pripravenosť k obrane, toto všetko sa po prvýkrát stalo
súčasťou WT-programu. Keď som videl tie úspechy v policajných nasadeniach a dostával o tom nadšené správy, ako
rýchlo sa dá WT-blitzdefence metóda osvojiť, začal som skúšobne vyučovať aj civilistov. Za týmto účelom
som začal vytvárať určité hranie rolí, ktoré sú prispôsobené predbojovej fáze mužského rituálneho alebo
revírneho boja. (Na rolách pre ženu sa tiež pracuje.) Prvýkrát sa vo WT absolútne prakticky trénovalo a precvičovalo
to, čo sa skutočne denno-denne odohráva na diskotékach, parkoviskách a uliciach. Najneskôr teraz bolo jasné, že
reálna sebaobrana nie je len čisto technickým problémom. Keďže nejde len o to, zachrániť si na ulici vlastnú kožu,
ale aby vám pred súdom aj uznali právo na sebaobranu, učím právne korektné spávanie a upozorňujem na to, ako môže
náš muž (resp. žena) pred svedkami demonštrovať a neskôr dokumentovať zákonnosť svojho obranného správania. Technika
v blitzdefece je čisté WingTsun. Preto nerád počujem, keď nejaký inštruktor pri vyučovaní blitzdefence zdôrazňuje:
„...a tento pohyb je ako vo WingTsun“. Prečo „ako“? Všetky pohyby vo WT-blitzdefence programe sú WingTsun, čo iné?
Je to WingTsun aplikované, transponované na ulicu, diskotéku, garáže či parkovisko. Blitzdefence program je len
jeden z WT programov, ktoré ponúkame. Niektorí inštruktori sa natoľko zaľúbili do realistického blitzdefence, že
chcú už vyučovať len to. Je pravda, že väčšina začiatočníkov príde na WT, pretože im ide najprv o bezpečnosť. Ale
potom títo ľudia ostávajú, lebo sa im zapáči logika WT, filozofia a umenie, ktoré stojí zatým. A tu môžu naše klasické
programy tak veľa ponúknuť. Chi-Sao koordinuje obe mozgové hemisféry. Milí inštruktori EWTO, robte z našich členov
fyzicky a psychicky obranyschopných, ale nezanedbávajte formu a naše jedinečné Chi-Sao, ktoré tak veľmi prispieva
ku koordinácii našich oboch mozgových hemisfér a k formovaniu WT- špecifického myslenia, WT- logiky. Tréning
blitzdefence by mal pokrývať len 15 až 30 minút jedného vyučovacieho celku. WT-blitzdefence program by mal
v normálnom školskom vyučovaní zaberať v priemere len jednu tretinu alebo štvrtinu celkového času. Hovoríme
teda len o 15 až 30 minútach pri 90 minútovom tréningu. Inak to vyzerá pri špeciálnych kurzoch blitzdefence.
Typické chyby: Stále znovu musím konštatovať, že technicky pokročilejší WT-čkári robia nasledujúce
chyby: 1. Zotrvanie v SNT-postoji, keď je agresor vo vzdialenosti kopu. V takom prípade treba ustúpiť alebo ísť
dopredu, resp. predsunúť odľahčenú nohu. 2.Státie medzi rukami agresora. Tu predovšetkým platí nájsť bezpečnejšiu
vonkajšiu pozíciu. Ak to nie je možné, zostáva pred svedkami demonštratívne ustúpenie dozadu, resp. chopiť sa
iniciatívy obranným útokom dopredu. Zostať stáť medzi rukami protivníka a vyčkávať je príliš riskantné.
3.Stáť s vystretými rukami pred súperom, čím nás on cez stred môže udrieť do hlavy. Rád síce učím pozíciu
vystretých rúk dlaňou hore pre deeskaláciu a zmätenie súpera. Vždy som pritom ale v chránenej vonkajšej
pozícii, akonáhle je agresor vo vzdialenosti na úder päsťou. Všimnite si prosím: nestojím otvorene s vystretými
rukami v dosahu pred agresorom (keď má svoju ruku resp. ruky medzi mojimi) a nečakám, kým zaútočí. Je možné, že
niektoré veľmi rýchle a skúsené praktické stupne spomedzi mojich žiakov sa dokážu ubrániť pred úderom päsťou aj
v otvorenom krytí, ale pre priemerného pokročilého alebo dokonca aj TG je to možné len s veľkou dávkou šťastia.
Nakoniec je to otázka odhadu vzdialenosti. Prirodzene že ten, kto vie zo skúsenosti na milimeter presne
uspôsobiť vzdialenosť od súpera, si môže dovoliť, až do poslednej chvíle s vystretými rukami predstierať,
prostredníctvom reči tela, chýbajúcu pripravenosť k obrane. Ale blitzdefence nie je metóda pre prefikaných,
Chi-Sao natrénovaných WT-čkárov, ale pre ľudí, ktorí majú málo skúseností a málo času na trénovanie. Myslím, že to
je ten rozhodujúci bod k pochopeniu, čo má blitzdefence poskytovať a prečo je presne taký, aký je. Silnejšia
ruka vzadu na úder, slabšia vpredu na kontrolu. Zdá sa, že toto rozmiestnenie je v
rozpore s tým, čo som pred 15 rokmi napísal v knihe „Vom Zweikampf“. Stále platí, že WT-čkár má byť schopný
brániť sa a útočiť pravačkou aj ľavačkou. Taktiež však platí, že pre začiatočníka prináša zameranie
sa na jednu stranu obrovskú výhodu: doba výučby sa tým priam o polovicu skráti. Začiatočník je za polovičný čas
obranyschopný! Vďaka našej vonkajšej pozícii a krátkej vzdialenosti sú možnosti agresora zaútočiť
obmedzené na úder päsťou od nás vzdialenejšej ruky. Stáva sa predvídateľným. Vďaka tomu odpadávajú zdĺhavé rozhodovacie
kroky, ktoré by inak len znalosťou Chi-Sao mohli zostať nepovšimnuté. Treba pripomenúť, že to platí len pre boj
na krátku vzdialenosť (dištanc rituálneho boja). S nárastom Chi-Sao-zručnosti, ktorá sama o
sebe predstavuje rovnocennosť strán, je u pokročilejších (asi od 6. SG) stále menej dôležité,
ktorá ruka sa na čo používa. Spočiatku je ale pre začiatočníkov, resp. ľudí s obmedzeným časom na trénovanie, za
daných okolností životne dôležité, viesť prvý a možno jediný reálny úder tou silnejšou rukou. U pravákov by to bola
pravačka. V tomto prípade je to obzvlášť vhodné, pretože u pravákov je ľavačka (kvôli prepojeniu s pravou
„nevedomou“, t.j. neverbalizujúcou mozgovou hemisférou) obzvlášť citlivá na hmatové vnemy. Je pre obranný útok
vhodnejšia otvorená dlaň alebo päsť? Veľmajster Leung Ting na to hovorí: „Pre začiatočníka je päsť vhodnejším
prostriedkom.“ , čo sa dá zistiť aj na formách a nižších Chi-Sao cvičeniach a cvičeniach s partnerom. Vo vonkajšej
pozícii je dôležité držať lakte pri sebe, aby súper protiúderom päsťou neprešiel stredom. Vertikálna pozícia pästi
umožňuje aj začiatočníkom, pohybovať lakťom po centrálnej línii. Keď však dlaň otvoríme a otočíme ju k úderu dlaňou,
potom len tí pokročilejší budú schopní kontrolovať centrálnu líniu svojim lakťom. Pretože natočenie dlane
dopredu nevyhnutne spôsobí pohyb lakťom na stranu. Pre pokročilého a majstra je ale výhodnejšia otvorená
dlaň, čo je zrejmé už len z toho, že vo forme na drevenom panáku sú zo 116 techník len dva údery päsťou. Ruka však musí
byť vopred dôkladne vytrénovaná a napr. na panáku „zocelená“. Žiadne strnulé pozície. Stále znovu sa stretávam so
strnulými pozíciami, ktoré pôsobia neprirodzene a navyše majú tú nevýhodu, že sa neprispôsobujú (meniacemu sa) postoju
agresora. Súper môže strnuté ruky ľahšie chytiť. Preto platí: oboma rukami gestikulujúc sa pohybovať. Treba zapojiť
nielen dlane, ale aj celé paže, aby stále, ako v Chi-Sao, zostávala lakťová vzdialenosť od tela. Navyše strnulé
pozície v nás vyvolávajú strach, takže by sme nakoniec mohli upadnúť do meravosti zo strachu, ak nebudú stresové hormóny
odbúrané cez pohyb a namiesto toho sa vyzúria v našom systéme. Priveľa reťazových úderov z nás robí útočníkov.
Ak nás ten druhý udrie len raz alebo dôjde len k vyhrážaniu sa a napriahnutiu na úder, vyzerá to pred
súdom zle, keď sa na neho vrhneme s 3-sekundou spŕškou reťazových úderov (celkovo 24 až 30 úderov). Kvôli tomuto a preto, že
kvalita často trpí na úkor kvantity, a tiež preto, že osem chabých reťazových úderov nenahradí jeden jediný dobrý úder päsťou,
neodporúčam v blitzdefence programe, z právneho hľadiska sebaobrany, používať príliš veľa reťazových úderov. (Len okrajovo
spomeniem, že to neplatí v rovnakej miere pre ženy, ktorým sudca určite viac povolí.) Reťazový úder ale stále ostáva našim
spoľahlivým posledným prostriedkom, keď všetko zlyhá a nám ide hlavne o to prežiť, takže nám je (neskôr eventuálne hroziace)
súdne pojednávanie momentálne ľahostajné...
GM R.K.
|
|
|
|
WT vila Prein
V marci tohto roku sme mali milú príležitosť zúčastniť sa otvorenia WT vily Prain.
Pod scenériou ľadovca Rax na predhorí Álp vytvoril Dai-Sifu Konig tréningové centrum
pre výuku WT a Escrima. Oficiálnym začiatkom pre činnosť WT vily bol tréning na ktorý
Dai-Sifu König pozval svojich najstarších žiakov. Súčasťou vily sú tréningové miestnosti,
izby umožňujúce ubytovanie a nechýba ani pánsky klub s kozubom...
|
|
|
|
|
|